Definition
▶
зөвшөөрөх
Хэн нэгэнд ямар нэг зүйл хийхийг зөвшөөрөх, хүлээн зөвшөөрөх.
Permettre à quelqu'un de faire quelque chose, accepter.
▶
Эцэг нь хүүхдэдээ гадаа тоглохыг зөвшөөрсөн.
Le père a permis à l'enfant de jouer dehors.
▶
Багш сурагчдад шалгалтанд дахин орохыг зөвшөөрөв.
Le professeur a permis aux élèves de repasser l'examen.
▶
Тэр найздаа түүний саналд зөвшөөрсөн.
Il a accepté la proposition de son ami.