Definition
▶
осор
Бусдыг зэмлэх, муугаар хэлэх үйлдэл.
L'atto di rimproverare o di parlare male di qualcuno.
▶
Тэр намайг дахин осорлохгүй гэж амлалаа.
Ha promesso di non rimproverarmi di nuovo.
▶
Багш сурагчдыг осорлохдоо хэтэрч болохгүй.
L'insegnante non dovrebbe esagerare quando rimprovera gli studenti.
▶
Эцэг нь хүүгээ осорлосон нь түүний буруу байсан.
Il padre ha rimproverato il figlio, ma era colpa sua.