Definition
▶
እምነት
እምነት የሰው ልጅ ወይም ወደ እምነታቸው የሚያወድሱ መሠረታዊ ነገር ነው።
A fé é um princípio fundamental que as pessoas acreditam ou seguem em suas vidas.
▶
እምነት ያለው ሰው በክርስቲና ገዳም ይሆናል።
Uma pessoa de fé será acolhida na igreja.
▶
የእምነት ምርት ወይም ምርት ይሆን ይባላል።
O fruto da fé é muitas vezes chamado de bênção.
▶
እምነት በእንቅስቃሴ ውስጥ ይሁን ወንድምን ይወዳል።
A fé pode ser uma fonte de força e amor entre irmãos.