Definition
▶
kontradikcia
Kontradikcia je stav, keď sú dve alebo viac tvrdení navzájom v rozpore a nemôžu byť pravdivé súčasne.
סותר הוא מצב שבו שתי או יותר טענות סותרות זו את זו ואינן יכולות להיות נכונות בו זמנית.
▶
Je to kontradikcia, keď niekto tvrdí, že je pravda a zároveň, že je to lož.
זה סותר כאשר מישהו טוען שזה אמת ובו בזמן שזה שקר.
▶
V jeho prejave bola jasná kontradikcia, keď poprel, čo predtým povedal.
בנאום שלו הייתה סתירה ברורה כאשר הוא הכחיש מה שאמר קודם.
▶
Toto vyhlásenie obsahuje kontradikciu, pretože si odporuje samo sebe.
ההצהרה הזו מכילה סתירה כי היא סותרת את עצמה.